Vodopád a iné pády (Reflexia na novelu M. Drabblovej)

Autor: Dominika Moravčíková | 21.7.2013 o 17:30 | (upravené 21.7.2013 o 18:58) Karma článku: 1,93 | Prečítané:  179x

Napriek všetkému, čo som prečítala a čo ešte prečítam, novela Vodopád od Margaret Drabblovej asi ostane jednou z mojich najpodstatnejších čitateľských skúseností, a o to intenzívnejšou, že vo veku, kedy som sa s Vodopádom zoznamovala, bol ešte "zakázaný" a mama nebola nadšená, keď zistila, že som si práve tento titul vybrala z rodinnej knižnice, kde sa napokon aj ocitol asi len náhodou.

Novela "Waterfall" (1969) sa označuje ako intelektuálne "topheavy", vťahuje do v podstate ľúbostného príbehu bez zľahčovania a okresania na jednoduchý život bez povinností. Je implicitným skúmaním telesnosti, zložitosti partnerstva, rodičovstva, hľadaním krásy bez vulgárnosti, akejsi intelektuálnej sexuality, spásy v nekonvenčnom spolužití.

Hrdinka Jane hľadá neprešľapané cesty,  snaží sa nájsť vlastné poňatie smrti, keby sa topila, nenatiahla by ruku, "na topiacom najviac dojme jeho boj o život". Už nepatrí ku generácii, ktorá bola poctivá v antikoncepcii, obdivuje svoju matku, že dokázala otehotnieť plánovane, takmer súčasne so sestrou.

Po všetkých stránkach neuspokojujúceho manžela (zosobňuje meštiactvo, ktorým Jane opovrhuje) nahrádza cudzí muž, James, manžel sesternice, opatrovník v čase po pôrode, s ktorým má spoločný prečítaný román od Zolu, nároky v sexe, aj fatalizmus, pretože je nadšencom závodného jazdenia na rýchlych autách, a Jane "uvažuje, koľko ľudí zahynulo v tých prudkých zákrutách", nachádza Jamesov motorkársky časopis plný nekrológov, a "Ozaj, pomyslela si za svišťania vzduchu, teraz som staršia, ako bol Keats, keď umrel. Všetko, čo dosiahla, merala Keatsovou smrťou."

James na to reaguje poslaním pohľadnice zo služobenej cesty v čase, kedy ho Jane nervózne očakáva, poukázaním na smrť iného anglického básnika: "Tu (v tomto prístave) umrel Shelley, ale ja verím, že ho nebudem nasledovať."

Smrť ale naďalej neprestane dýcha na krk obom hrdinom, "Bola by som celkom šťastná, keby som teraz umrela.", a napokon aj dochádza k absurdnej, fatálnej nehode, ktorá apokalypticky zasiahne do ich vzťahu, Jane precitne na ceste a čo sa týka Jamesa, "je prirodzené, že má byť mŕtvy. Ako inak mohla skončiť taká nezmyselná výstrednosť?" Ale so smrťou to niekedy nie je tak jednoduché.

Signifikantným a symbolickým momentom, ktorý prevzal názov knihy, je Jamesov kartový trik vodopád, krásny a nezmyselný. Zahŕňa to podstatné, po čom Jane prahne- svojbytnú nádheru bez opodstatnenia v konvenčných súvislostiach.

To je pre mňa nosná myšlienka knihy, ktorá "stŕha obranné vrstvy sebaklamu, pocitu viny a kompromisov." (Harper's Magazine)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?