Vodopád a iné pády (Reflexia na novelu M. Drabblovej)

Autor: Dominika Moravčíková | 21.7.2013 o 17:30 | (upravené 21.7.2013 o 18:58) Karma článku: 1,93 | Prečítané:  188x

Napriek všetkému, čo som prečítala a čo ešte prečítam, novela Vodopád od Margaret Drabblovej asi ostane jednou z mojich najpodstatnejších čitateľských skúseností, a o to intenzívnejšou, že vo veku, kedy som sa s Vodopádom zoznamovala, bol ešte "zakázaný" a mama nebola nadšená, keď zistila, že som si práve tento titul vybrala z rodinnej knižnice, kde sa napokon aj ocitol asi len náhodou.

Novela "Waterfall" (1969) sa označuje ako intelektuálne "topheavy", vťahuje do v podstate ľúbostného príbehu bez zľahčovania a okresania na jednoduchý život bez povinností. Je implicitným skúmaním telesnosti, zložitosti partnerstva, rodičovstva, hľadaním krásy bez vulgárnosti, akejsi intelektuálnej sexuality, spásy v nekonvenčnom spolužití.

Hrdinka Jane hľadá neprešľapané cesty,  snaží sa nájsť vlastné poňatie smrti, keby sa topila, nenatiahla by ruku, "na topiacom najviac dojme jeho boj o život". Už nepatrí ku generácii, ktorá bola poctivá v antikoncepcii, obdivuje svoju matku, že dokázala otehotnieť plánovane, takmer súčasne so sestrou.

Po všetkých stránkach neuspokojujúceho manžela (zosobňuje meštiactvo, ktorým Jane opovrhuje) nahrádza cudzí muž, James, manžel sesternice, opatrovník v čase po pôrode, s ktorým má spoločný prečítaný román od Zolu, nároky v sexe, aj fatalizmus, pretože je nadšencom závodného jazdenia na rýchlych autách, a Jane "uvažuje, koľko ľudí zahynulo v tých prudkých zákrutách", nachádza Jamesov motorkársky časopis plný nekrológov, a "Ozaj, pomyslela si za svišťania vzduchu, teraz som staršia, ako bol Keats, keď umrel. Všetko, čo dosiahla, merala Keatsovou smrťou."

James na to reaguje poslaním pohľadnice zo služobenej cesty v čase, kedy ho Jane nervózne očakáva, poukázaním na smrť iného anglického básnika: "Tu (v tomto prístave) umrel Shelley, ale ja verím, že ho nebudem nasledovať."

Smrť ale naďalej neprestane dýcha na krk obom hrdinom, "Bola by som celkom šťastná, keby som teraz umrela.", a napokon aj dochádza k absurdnej, fatálnej nehode, ktorá apokalypticky zasiahne do ich vzťahu, Jane precitne na ceste a čo sa týka Jamesa, "je prirodzené, že má byť mŕtvy. Ako inak mohla skončiť taká nezmyselná výstrednosť?" Ale so smrťou to niekedy nie je tak jednoduché.

Signifikantným a symbolickým momentom, ktorý prevzal názov knihy, je Jamesov kartový trik vodopád, krásny a nezmyselný. Zahŕňa to podstatné, po čom Jane prahne- svojbytnú nádheru bez opodstatnenia v konvenčných súvislostiach.

To je pre mňa nosná myšlienka knihy, ktorá "stŕha obranné vrstvy sebaklamu, pocitu viny a kompromisov." (Harper's Magazine)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

EKONOMIKA

Kotleba zamestnával načierno

Kraj prišiel o vyše 20 miliónov eur z eurofondov.


Už ste čítali?